Shiba inu: Povaha, výchova a zdravie [kompletný profil]

Na čistotu si shiba inu zvykne takmer sama, no bez vôdzky sa na ňu mimo ohrady nedá spoľahnúť ani po výcviku. Tento malý japonský poľovný pes má silný lovecký pud aj vlastnú hlavu.

Zo zdravotných slabín plemena sledujte hlavne oči a pred kúpou sa chovateľa pýtajte na očné vyšetrenie rodičov.

Odkiaľ pochádza shiba inu

Shiba inu pochádza z hornatých oblastí Japonska pri Japonskom mori, kde lovila vtáky a drobnú zver. FCI (Medzinárodná kynologická federácia) ju zaraďuje do 5. skupiny, medzi špice a primitívne plemená. Píše sa aj šiba inu a „inu“ znamená po japonsky pes.

Plemeno prežilo dve krízy. Najprv ho poľovníci bežne krížili s dovezenými anglickými setrami a pointermi, až sa čistokrvné shiby stali vzácnosťou. Druhú ranu priniesla 2. svetová vojna: väčšina psov zahynula pri bombardovaní alebo po vojne na psinku (vírusové ochorenie).

Shiba je malý, dobre osvalený pes s mierne predĺženým telom. Štandard FCI určuje len výšku v kohútiku, orientačnú hmotnosť uvádza Spoločnosť na ochranu japonských psov (NIPPO):

• výška v kohútiku: psy 39,5 cm, suky 36,5 cm, s toleranciou ± 1,5 cm,
• hmotnosť: psy zvyčajne 9 až 11 kg, suky 7 až 9 kg,
• srsť: dvojitá, navrchu tvrdá a rovná, pod ňou mäkká hustá podsada.

Farby uznané štandardom FCI sú červená, čierna s pálením, sezam (zmes čiernych, červených a bielych chlpov), čierny sezam a červený sezam. Pri každej z nich musí mať pes urajiro, teda takmer bielu srsť na lícach, hrudi, bruchu, pod chvostom a na vnútornej strane nôh.

Aký je pes shiba inu v domácnosti

Pes shiba inu je verný svojej rodine, s cudzími ľuďmi býva zdržanlivý a na povely nereaguje tak ochotne ako mnohé iné plemená. Štandard Amerického kynologického klubu (AKC) zdôrazňuje nezávislosť a dodáva, že verná a prítulná je shiba k tým, ktorí si získajú jej rešpekt.

AKC ju v mnohom prirovnáva k mačke a pripomína, že veľa času venuje vlastnej hygiene. Dom stráži spoľahlivo, ale k iným psom býva občas agresívna. Lovecký pud si zachovala, takže vtáky, králiky, veveričky či iné drobné zvieratá sú pre ňu korisťou.

Keby shiba vedela povedať jediné slovo, podľa amerického klubu plemena NSCA by to bolo „moje“. Miska, hračky, gauč, auto aj vy. S deťmi si preto rozumie, až keď rešpektujú, že aj pes má svoje veci. Dovtedy majte deti so shibou na očiach.

AKC na profile plemena píše: „Každý majiteľ shiby musí vedieť jednu vec: mimo ohradeného priestoru sa na shibu bez vôdzky nedá spoľahnúť nikdy. Nezmení to žiadny výcvik poslušnosti.“ Jedna otvorená bránka a pes môže byť preč nadobro, preto shibu na voľno púšťajte len v oplotenom priestore.

S čistotnosťou je to naopak: šteňa sa podľa AKC už v štyroch týždňoch snaží vyprázdniť čo najďalej od miesta, kde spí.

Výcvik býva podľa AKC náročný a Lori Pendergast, bývalá predsedníčka amerického klubu plemena, radí dávať si pozor, aby shiba nevycvičila vás skôr, než vy ju. Skorú socializáciu šteňaťa považuje NSCA za povinnú. Na prepravku aj samotu zvykajte shibu postupne, niektoré totiž trpia úzkosťou z odlúčenia. Zíde sa to aj pri pobyte vo zvieracom hoteli, aký Faunara pripravuje. Strihanie pazúrov mnohé neznášajú, preto ho nacvičujte od malička, pri veľkom odpore ho zverte odborníkovi.

Pohyb a pĺznutie shiby

Podľa britského Royal Kennel Club shibe stačí aj malý dom a do hodiny pohybu denne. Väčšinou to budú prechádzky na vôdzke, voľne pobehovať môže len v ohrade. Porovnanie s ďalšími plemenami nájdete v článku Pes do bytu.

Srsť je nenáročná, kým sa nezačne vymieňať podsada. Shiba podľa AKC pĺzne dvakrát do roka (niektorí majitelia žartujú, že zakaždým pol roka). Mimo pĺznutia ju stačí česať raz týždenne, pri pĺznutí častejšie, a uvoľnenú podsadu pomôže vyfúkať silný fén, ktorý príliš nehreje.

Dĺžku života shiby odhaduje AKC na 13 až 16 rokov a veľká britská štúdia zaradila shibu medzi plemená s najnižším rizikom predčasného úmrtia.

Alergie sú podľa AKC jej najčastejším zdravotným problémom a obvykle sa ukážu až po šiestom mesiaci veku. Prezradí ich svrbenie, najmä pri koreni chvosta, na bruchu, okolo papule, uší a medzi prstami. Príčinu hľadajte s veterinárom.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia oči. V japonskej štúdii tvorili shiby tretinu psov so zeleným zákalom (glaukómom), najviac zo všetkých plemien, a všetky mali jeho primárnu formu. Veterinárna oftalmologička Keiko Miyadera z Michiganskej štátnej univerzity opisuje následky: „Keďže glaukóm bolí a oslepuje, postihnuté oko často nakoniec musíme odstrániť, aby sa psovi uľavilo. Shiby s jedným okom, žiaľ, nie sú zriedkavosťou.“

Shiby majú podľa nej vrodený sklon k úzkemu uhlu medzi dúhovkou a rohovkou a riziko zatiaľ spoľahlivo odhalí len gonioskopia (vyšetrenie tohto uhla u veterinárneho oftalmológa). So zakaleným alebo bolestivým okom treba shibu hneď ukázať veterinárovi. Psovi s glaukómom americký klub plemena neodporúča obojok, vôdzku pripínajte k postroju.

Z ochorení kĺbov je častá luxácia pately (jabĺčko sa posúva zo svojho miesta v kolene), ktorú zistí až pohmat skúseného veterinára. Prekvapivo často sa pri takom malom psovi objavuje aj dysplázia bedrového kĺbu (chybne vyvinutý kĺb). Krívajúcu shibu nechajte vyšetriť.

Zriedkavá, no smrteľná je GM1 gangliozidóza, dedičné ochorenie nervového systému, ktoré sa prejaví, keď má šteňa okolo pol roka. Chovateľ jej predíde DNA testom rodičov.

Pri kŕmení shiba špeciálnu diétu nepotrebuje (Faunara chystá vlastné krmivo pre psy z lokálnej výroby). Niektoré shiby však ľahko priberú: rebrá by ste mali cítiť pod rukou, no nie vidieť. Cibuľu, pór ani cesnak shibe nedávajte, japonské plemená môžu byť podľa amerického klubu plemena na otravu cibuľou citlivejšie. Ak niečo z toho zje, zavolajte hneď veterinárovi.

Šteňa shiba inu hľadajte u chovateľa, ktorý chová pod plemenným klubom a k šteňaťu vám odovzdá preukaz o pôvode. Na Slovensku sa japonským plemenám venuje Slovenský klub severských a japonských plemien (SKSJP). Od chovnej shiby vyžaduje bonitáciu (posúdenie, či je pes vhodný na chov), výstavné ocenenie, DNA test pôvodu a röntgen bedier s výsledkom A až C. K novému majiteľovi smie šteňa odísť najskôr v 8 týždňoch, aspoň raz zaočkované, a preukaz o pôvode je podľa poriadku klubu súčasťou ceny.

Navyše sa opýtajte na vyšetrenia, ktoré chovným shibám odporúčajú britský Royal Kennel Club a americký klub plemena:

• vyšetrenie očí u veterinárneho oftalmológa vrátane gonioskopie,
• vyšetrenie kolien na luxáciu pately,
• DNA test na GM1 gangliozidózu.

Ak má chovateľ veľa vrhov ročne alebo chová veľa plemien naraz, americký klub plemena to považuje za varovný signál. Pri ponukách „mame shiba“ či „mini shiba“ spozornejte: NIPPO také psy neuzná, pretože nezodpovedajú štandardu a nedosahujú potrebnú výšku.

Shiba inu na Bazoši: Čo si overiť pred kúpou

Shiba inu z Bazoša bez preukazu o pôvode je kúpou naslepo, lebo nikto vám nezaručí, že jej rodičia splnili podmienky chovu vrátane röntgenu bedier. Ak ponuku predsa zvažujete, vyžiadajte si očkovací preukaz, písomnú zmluvu a výsledky vyšetrení oboch rodičov. Keď predajca o zdraví rodičov nevie povedať nič konkrétne, aj to je odpoveď.

Záver

Shiba inu sa hodí k ľuďom, ktorí chcú vernú a čistotnú spoločníčku a ktorých netrápi, že na zavolanie nepribehne vždy. Počítajte s vôdzkou na celý život, s dvoma obdobiami silného pĺznutia ročne a s tým, že pri kúpe šteňaťa rozhodujú vyšetrenia rodičov, najmä očí. Porovnajte si profil shiby s ďalšími v našej kategórii psie plemená.

Zdroje

• FCI – štandard č. 257, Shiba
• AKC – Shiba Inu, štandard, zaujímavosti a akita verzus shiba
• Royal Kennel Club – Japanese Shiba Inu
• NIPPO – Shiba Inu a japonské plemená
• National Shiba Club of America – brožúra, výber chovateľa, zdravie a zdravotné problémy
• Michigan State University – Keiko Miyadera o glaukóme
• Kato et al. (2006) – glaukóm u psov v Japonsku
• McMillan et al. (2024) – dĺžka života plemien
• UFAW – Shiba Inu: GM1 Gangliosidosis
• SKSJP – Chovateľský poriadok