Labrador roky vedie štatistiky najobľúbenejších plemien. Má povesť priateľského, znášanlivého psa, ktorý si rozumie s deťmi, s mačkou aj s návštevou, a táto povesť stojí na pravde.
Zakrýva však jednu vec, ktorú väčšina nových majiteľov podcení. Labrador je pôvodom pracovný pes, retríver vyšľachtený na celodennú prácu v studenej vode. V tele dobromyseľného rodinného maznáčika sa stále skrýva športovec s energiou a apetítom, ktoré dokážu prekvapiť. Kto čaká pokojného psa „bez údržby“, býva po prvom roku unavený.
Labrador je zároveň jedno z najvďačnejších plemien na výchovu. Keď viete, do čoho idete, väčšinu výziev zvládnete bez problémov.
Prečo je labrador roky najobľúbenejším rodinným psom
Príbeh plemena sa nezačal v kanadskom Labradore, ako by názov napovedal, ale na susednom ostrove Newfoundland. Tamojší rybári mali psa, ktorému sa hovorilo St. John’s water dog. Pomáhal vyťahovať siete a ryby z ľadovej vody Atlantiku a bol neúnavný, ovládateľný a posadnutý aportom. Z týchto psov, dovezených do Veľkej Británie, vyšľachtili britskí chovatelia dnešného labradorského retrívera. Meno paradoxne dostal podľa susedného regiónu.
Priateľský k ľuďom, učenlivý, prispôsobivý a bez sklonu k podozrievavosti
Práve pracovná minulosť vysvetľuje, prečo je labrador taký obľúbený rodinný pes. Po generácie sa šľachtil na blízku spoluprácu s človekom, na ovládateľnosť a na pokojné prijatie nových situácií. Z toho vyrástla povaha, ktorá sa do rodiny hodí takmer dokonale: pes priateľský k ľuďom, učenlivý, prispôsobivý a bez sklonu k podozrievavosti.
Tá istá minulosť robí z labradora aj skvelého pracovného psa dnešnej doby. Vodí nevidiacich, pracuje ako asistenčný a záchranársky pes a hľadá zakázané látky. Je to plemeno, ktoré chce mať s človekom úlohu, a to je vlastnosť, ktorá sa cení doma aj v službe.
Tri farby, jedno plemeno: Ako labrador vyzerá
Labrador je stredne veľký, pevne stavaný pes s mohutnejšou kostrou, než by sa od rodinného psa čakalo. Psy dosahujú kohútikovú výšku zhruba 56 až 57 cm a hmotnosť okolo 29 až 36 kg, suky zhruba 54 až 56 cm a 25 až 32 kg. Telo je kompaktné a svalnaté, stavané skôr na vytrvalosť než na rýchlosť. Medzinárodná kynologická federácia (FCI) vedie plemeno pod číslom 122 a radí ho medzi retrieverov.
Dve črty plemeno spoľahlivo prezradia. Prvou je takzvaný vydrí chvost: hrubý pri koreni, zužujúci sa do špičky, pokrytý hustou srsťou. Labrador ním pri plávaní kormidluje. Druhou je srsť, krátka, hustá a s mastnou vodoodpudivou podsadou, ktorá psovi umožňuje pohyb v studenej vode. Aj keď je krátka, pĺzne výdatne.
Štandard plemena uznáva tri jednofarebné varianty: žltú, čiernu a hnedú, pri ktorej sa zaužíval názov čokoládová. Žltá pokrýva široké rozpätie odtieňov od svetlej krémovej po sýtu líščiu červenú. Všetky tri farby patria jednému a tomu istému plemenu a okrem odtieňa srsti sa medzi sebou nelíšia. Pozor len na pojmy: celý názov plemena je labradorský retríver, kým zlatý retríver je úplne iné plemeno s dlhou srsťou. „Zlatý labrador“ ako farba neexistuje.
Povaha: Čo v praxi znamená, že je labrador priateľský
O labradorovi sa hovorí, že je priateľský, a je užitočné vedieť, čo to znamená v každodennom živote. Labrador je intenzívne orientovaný na ľudí. Chce byť pri rodine, zapájať sa do diania a najhoršie znáša dlhú samotu. Nie je to pes, ktorý spokojne preleží deň sám na dvore.
S touto povahou priamo súvisí jedna vec, ktorú treba povedať na rovinu: labrador nie je strážny pes. Cudzieho človeka privíta zvyčajne rovnako srdečne ako domáceho. Kto hľadá psa, ktorý bude brániť pozemok, hľadá iné plemeno. Labrador „stráži“ nanajvýš tak, že vás zavedie k chladničke.
Labrador je intenzívne orientovaný na ľudí.
K deťom a iným zvieratám býva labrador tolerantný a trpezlivý, čo z neho robí dobrú voľbu pre rodinu. Treba však počítať s jeho energiou. Mladý labrador je silný a temperamentný a v nadšení dokáže menšie dieťa zraziť čisto z radosti. Je to len prebytok nadšenia bez sebakontroly, ktorý sa výchovou aj vekom upraví. Na rozdiel od ostražitých pracovných plemien, ako je nemecký ovčiak, labrador svoju energiu smeruje do hry a kontaktu s človekom.
Apetít, ktorý nepozná hranice
Tu sa dostávame k tej veci, ktorú nový majiteľ najčastejšie podcení. Labrador má povesť psa posadnutého jedlom a nie je to náhoda ani prehnaná historka. Stojí za tým biológia.
Vedci v roku 2016 opísali v géne s názvom POMC malú chybu, takzvanú deléciu. Tento gén sa podieľa na regulácii pocitu hladu a nasýtenia. Spomínanú chybu nesie zhruba každý štvrtý labrador a pes s ňou má jednoducho silnejší hlad a slabší pocit nasýtenia. Labrador, ktorý vás pri stole presviedča pohľadom, teda nie je len rozmaznaný. Rozmaznaný môže byť aj, no v prvom rade za tým stojí jeho genetická výbava.
Nadváha či obezita trápi veľkú časť labradorov
Dôsledok je vážnejší, než sa zdá. Nadváha či obezita trápi veľkú časť labradorov a podľa štúdií telesnej kondície sa môže týkať aj viac než polovice plemena. Nadbytočné kilogramy pritom priamo zaťažujú kĺby, ktoré sú u tohto plemena aj tak zraniteľné, a skracujú psovi život. Pes, ktorý vyzerá „bacuľato roztomilo“, má v skutočnosti zdravotný problém.
Riešenie je pritom prosté a spočíva v jedinej veci: mať pod kontrolou, čo a koľko psovi dávate do misky. Konkrétne to znamená vážiť dennú dávku namiesto odhadovania od oka, započítať každú maškrtu do celkového príjmu a nepodliehať prosíkajúcemu pohľadu. Pravidelná kontrola kondície je u labradora dôležitejšia než u väčšiny iných plemien. Pod srsťou by ste mali nahmatať rebrá bez tlačenia a pri pohľade zhora by mal mať pes viditeľný pás.
Prvý rok so šteňaťom a výchova
Šteňa labradora je rozkošné a veľmi rýchlo aj veľmi silné. Prvý rok rozhoduje o tom, akého psa budete mať nasledujúcich vyše desať rokov, a oplatí sa naň pripraviť.
Počítajte s výraznou žuvacou fázou. Mladý labrador skúma svet papuľou a počas prerezávania zubov potrebuje obhrýzať. Ak mu nedáte vhodné hračky na žuvanie, vyberie si nábytok, topánky alebo zavlažovaciu hadicu na záhrade. Je to prirodzená vývinová potreba a úlohou majiteľa je nasmerovať ju na vhodné predmety.
Labrador sa učí rýchlo, rád spolupracuje a výborne reaguje na odmenu.
Výcvik je u labradora vďačná disciplína. Plemeno sa učí rýchlo, rado spolupracuje a výborne reaguje na odmenu, pričom tou najsilnejšou je u labradora pochopiteľne jedlo. To prináša jednu výhodu a jedno riziko. Výhodou je ľahká motivovateľnosť. Rizikom je, že maškrty z výcviku sa ľahko stanú zdrojom nadváhy, preto ich uberajte z dennej dávky krmiva.
Nezabúdajte ani na socializáciu. Šteňa treba postupne a v pohode zoznámiť s rôznymi ľuďmi, zvieratami, zvukmi a prostrediami. A keďže labrador je veľké plemeno, dbajte na kontrolovaný, skôr pomalší rast. Prudké priberanie a nadmerný skokový pohyb v prvom roku zaťažujú vyvíjajúce sa kĺby.
Zdravie labradora a na čo myslieť
Labradory sú väčšinou statní a vitálni psi, no plemeno si so sebou nesie aj zopár typických zdravotných slabín. Oplatí sa o nich vedieť skôr, než si šteňa prinesiete domov. Bežná dĺžka života labradora je 11 až 13 rokov.
Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu
Najznámejšia je dysplázia bedrového a lakťového kĺbu – vrodená chyba vývoja kĺbu, ktorá vedie k bolesti, krívaniu a postupne k artróze. Zohráva pri nej rolu genetika, preto kupujte šteňa len od chovateľa, ktorý má rodičov vyšetrených. Veľký vplyv má však aj prostredie, a tu sa kruh uzatvára s predošlou témou: udržať psa štíhleho je jeden z najúčinnejších spôsobov, ako kĺby chrániť.
Záťažový kolaps
Špecifickým problémom plemena je záťažový kolaps (po anglicky exercise-induced collapse). Postihnutý pes je v pokoji úplne v poriadku, no po intenzívnej námahe, najmä v teple, sa u neho objaví slabosť zadných nôh až kolaps. Ak k tomu dôjde, psa treba nechať odpočívať v chládku a námahu okamžite ukončiť. Ide o dedičnú poruchu, na ktorú existuje DNA test. Medzi ďalšie slabiny patrí progresívna atrofia sietnice, čo je dedičné očné ochorenie vedúce k slepote, a kvôli ovísajúcim ušiam aj sklon k zápalom vonkajšieho zvukovodu.
Zodpovedný chovateľ s vyšetrenými rodičmi a všímavý majiteľ sú pri všetkých týchto stavoch najlepšou ochranou. Oplatí sa o nich vedieť a sledovať prvé príznaky.
Starostlivosť: Pohyb, srsť a kŕmenie
Labrador potrebuje viac pohybu, než jeho dobromyseľný výzor napovedá. Dospelému psovi doprajte zhruba hodinu až dve aktívneho pohybu denne, ideálne s prvkami, ktoré ho bavia: aport, plávanie, hľadanie. Plemeno miluje vodu a plávanie je preňho zároveň skvelý pohyb šetrný ku kĺbom. Bez dostatku pohybu sa nadbytočná energia mení na nepokoj a labrador si nájde vlastnú zábavu.
Srsť je nenáročná na úpravu, ale náročná na upratovanie.
Stačí ju prekefovať raz až dvakrát týždenne, počas dvoch silných pĺznutí do roka však aj denne. Kúpanie stačí príležitostné, vodoodpudivá podsada sa častým umývaním zbytočne narúša.
Kŕmenie je u tohto plemena tá najdôležitejšia časť starostlivosti, a vraciame sa tým k apetítu. Dennú dávku odmerajte podľa veku, hmotnosti a reálnej aktivity psa a držte sa jej. Práve pri labradorovi platí, že disciplína pri miske predĺži psovi život spoľahlivejšie než čokoľvek iné. Ak zvažujete, či sa labrador hodí do menšieho bytu, pomôže sprievodca výberom psa do bytu.
Často kladené otázky
Labrador pĺzne celoročne mierne a dvakrát do roka, na jar a na jeseň, veľmi výrazne. Hoci má krátku srsť, jej hustá podsada sa pri pĺznutí uvoľňuje vo veľkom množstve. Počas silného pĺznutia ho kefujte denne, mimo neho stačí raz až dvakrát týždenne. Labrador nie je vhodné plemeno pre toho, komu výrazne prekáža psia srsť v domácnosti.
Pri obezite labradora rozhoduje predovšetkým kontrola toho, čo ide do misky. Dennú dávku krmiva odmerajte podľa hmotnosti a aktivity psa a každú maškrtu z nej odpočítajte. Pravidelne kontrolujte kondíciu: rebrá by mali byť nahmatateľné bez tlačenia a pes by mal mať pri pohľade zhora viditeľný pás. Keďže časť labradorov má geneticky silnejší hlad, prosíkajúci pohľad nie je dôvod pridať, ale signál držať sa plánu.
Áno, labrador patrí medzi najvhodnejšie plemená pre rodiny s deťmi vďaka tolerantnej a priateľskej povahe. Treba však počítať s jeho energiou a silou, najmä v mladom veku, keď môže menšie dieťa nechtiac zraziť pri hre. Tak ako pri každom psovi platí, že kontakt detí a psa má prebiehať pod dohľadom a obe strany potrebujú jasné pravidlá.
Labrador a zlatý retríver sú dve samostatné plemená, hoci obe patria medzi retrívery a majú podobnú priateľskú povahu. Najviditeľnejší rozdiel je v srsti: labrador má krátku hustú srsť, zlatý retríver dlhú a vlnitú. Labrador sa vyskytuje v žltej, čiernej a čokoládovej farbe, zlatý retríver v odtieňoch zlatej. „Zlatý labrador“ ako farba labradora neexistuje, ide o zámenu týchto dvoch plemien.
Záver
Labrador je zaslúžene jedno z najobľúbenejších rodinných plemien. Je priateľský, učenlivý a prispôsobivý a do rodiny zapadne ľahko. Jeho povesť „bezproblémového psa“ je však zradná: za ňou sa skrýva športovec, ktorý potrebuje pohyb, a jedák, ktorý potrebuje pevnú ruku pri miske.
Práve kŕmenie je oblasť, kde majiteľ labradora rozhoduje o zdraví svojho psa najviac. Odmeraná, kvalitná a veku primeraná strava drží psa v kondícii a chráni jeho kĺby do staroby. Vo Faunare vyrábame krmivo pre psov po menších dávkach a s poctivým, prehľadným zložením, aby ste pri miske nemuseli hádať.
